|
|
3 měsíce na Krétě
Zaslala Damlicka
Ahoj. Celkom náhodou som objavila tvoju „kréťanskú“ stránku a skoro ma to až rozplakalo.
Nemám žiadne oficiálne príspevky, viem málo o histórii kréty, ale môžem ponúknuť osobnú skúsenosť – 3 mesiace som tam pracovala (a teda aj žila).
Ak tam ideš na dovolenku, všetko je trošku skreslené. Z hotelu, či bungalovu by som nemala šancu spoznať „kréťanov“. Pracovala som v bare (v magazíne – u nich je magazín aj obchod, aj bar, aj kaviareň) v jednom malom mestečku asi 30 km od Rethymna (Perama). Štyria bratia = štyria šéfi. Skrátka gamiseta (pohroma)! Všimol si si, že gréci vyzerajú strašne staro? Od rána do večera makajú, v noci pijú, málo spia a potom to tak vyzerá. Môj najstarší šéf mal iba 29 rokov, ale volali sme ho „starý“ – vyzeral minimálne na 45. To bola sekera. Tí ostatní traja boli takí blázni, ale chlípnici (ako 99% chlapov v Perame – a myslím, že aj v iných krétskych mestečkách je to tak).
Na túto stránku som natrafila, keď som hľadala grécky slovník. Ten však neexistuje – myslím veľký, kvalitný, nie turistický. Respektíve existuje, ale ťažko ho zohnať (grécko-český slovník). No keď som to zvládla celé 3 mesiace bez slovníka... To bol celkom náter! Prvý deň ma naučili hovoriť 3 vety, ktoré potrebujem na obsluhovanie:
Ti na pšite? – čo budete piť?
Parakalo – prosím
Eucharisto – dakujem
A makala som. Aj bez gréčtiny. Turistov tam moc nebolo, zväčša domáci, takže angličtina nehrozila (nevedeli – nechceli vedieť)
Zhruba za mesiac som sa začala chytať aktívne rozprávať po grécky (aspoň čo som potrebovala na porozprávanie sa s nimi, porobenie somarín, posrandovanie...) – oni chodia každý večer (niektorí aj cez deň) do svojho obľúbeného magazínu hlavne kvôli obsluhe. Kde sú nepríjemné baby, nie sú platiaci chlapi. Logické. Keď sa dobre bavia, dokážu za večer minúť aj 150 – 200 Eur. Veď majú peniaze. Skoro každý je bohatý. Málokto nemá peniaze. Kréta je mafiánsky ostrov, ale väčšina chalanov si zarobí tvrdou prácou. 3 -4 zamestnania súčasne nie sú žiadnou výnimkou.
O ženách neviem takmer nič, lebo do barov nechodia. Len Málokedy ich zobrali priatelia a manželia do baru na kávu a tak.
Môžem rozprávať len o cudzinkách (ktorou som bola aj ja), čo robia v baroch. Domáci personál som nevidela nikde! Pláca, bývanie, strava – to všetko bolo ok. Ale nedajbože sa tam zalúbiť!!!!!! Ak si niektorá aj nájde frajera, musia sa stretávať tajne, pretože gréci stále dobŕdzajú, pokúšajú, zvádzajú (nemôžu bez to ho byť) – ak vedia, že majú šancu a keby vedeli, že je niektorá zadaná, už by nemali prečo prísť za ňou do magazínu. Určite sú horkokrvnejší, než my,ale v podstate sú neškodní. Raz sme síce zažili aj únos do Retymna... ale to sa všetko dá pochopiť.
Zažila som aj grécku svadbu... 1500-2000 ľudí – taká menšia. Ani 3000tisícové nie sú výnimkou. Samé stoly, víno, raki, živá kapela – hrajú ich tradičnú hudbu (kritiku)... mladí sa berú aj kvôli peniazom – na svatbe veľmi zarobia, lebo každý im dá od 50 do 1000 Eur. Aspoň na tejto svadbe vyzbierali plný turistický batoh bankoviek.
Ak si ešte na niečo zaujím. Spomeniem, napíšem. Fotky bohužiaľ nemám.
© 2002 Creta web CZ - developed by Hannes (hannes.gameplanet.cz)
design by Hannes (1hannes(at)seznam.cz)
všechna práva vyhrazena
autor je majitelem všech obrázků, textů a fotografií,
a bez jeho souhlasu je zakázáno je dále šířit
|
|
Homepage == E-mail
